REZERVUJTE ONLINE SE SLEVOU 10%
VYBER OBLAST:
Belgicko
Belgicko, dlhý názov Belgické kráľovstvo (holandsky: Koninkrijk België; francúzsky: Royaume de Belgique; nemecky: Königreich Belgien), je štát v západnej Európe. Hraničí s Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom a Francúzskom. Má viac ako 10 miliónov obyvateľov a rozlohu okolo 30 000 km². Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky - niekedy neoficiálne nazývaná flámčina – najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. Hlavné mesto Brusel je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Táto jazyková rôznorodosť sa odráža aj v politickom systéme a v histórii. Meno krajiny pochádza z názvu kmeňa Belgov (keltský kmeň) a tiež z názvu rímskej provincie na severe Galie – Belgica. Historicky Belgicko leží v Nizozemsku, ktoré zahŕňa aj krajiny Holandsko a Luxembursko a pokrýva o niečo väčšie územie ako dnešný Benelux. Od konca stredoveku až do 17. storočia bolo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Od 16. storočia po rok nezávislosti v 1830 bolo dejiskom mnohých bojov medzi európskymi mocnosťami. Nedávno sa Belgicko stalo zakladajúcim členom Európskej únie, pričom na jeho území sídlia mnohé jej orgány. Je sídlom aj pre iné medzinárodné organizácie, napríklad NATO.
Belgicko s rozlohou 30,528 km2 má tri hlavné zemepisné regióny: pobrežné planiny na severozápade, centrálnu plošinu v strede krajiny a Ardenskú vysočinu na juhovýchode. Pobrežné planiny sú tvorené najmä piesočnými dunami a poldrami. Poldre sú časti krajiny, ktoré ležia pod hladinou mora a sú od neho chránené hrádzami, alebo ďalej vo vnútrozemí poľami, ktoré sú odvodnené kanálmi. Centrálna plošina leží ďalej vo vnútrozemí. Je to rovná, pomaly sa dvíhajúca oblasť s mnohými úrodnými údoliami, zavlažovaná mnohými kanálmi. Tretí región Arden, je hornatejší ako predchádzajúce. Je to husto zalesnená kamenistá plošina, ktorá sa ťahá do severného Francúzska. Práve v tomto regióne môžeme nájsť väčšinu voľne žijúcich živočíchov. Najvyšším bodom Belgicka je 694 metrov vysoký Botrange. Podnebie je mierne prímorské s vysokými zrážkami počas všetkých ročných období. Priemerná teplota sa pohybuje v januári okolo 3°C a v júli okolo 18°C, pričom priemerné množstvo zrážok v januári je 65 milimetrov a v júli 78 milimetrov.
Hustota zaľudnenia je v Belgicku jedna z najvyšších v Európe (342 ľudí na km2). Miesta s najvyššou hustotou obyvateľstva sú okolo Bruselu, Antverpy, Gentu a Leuvenu. Táto aglomerácia sa nazýva aj ako Flámsky diamant. Ďalšími dôležitými sídelnými oblasťami sú Liege, Charleroi, Kortrijk, Brugy, Hasselt a Namur. Najmenšia hustota obyvateľstva je v Ardenách. V roku 2005 malo Flámsko 6 043 161, Valónsko 3 395 942 a Brusel 1 006 749 obyvateľov. Až 97,3 % obyvateľov žije v mestách, čo radí krajinu medzi najviac urbanizované na svete. Najvýznamnejšie mestá sú Brusel (1 006 749), Antverpy (457 749), Gent (230 951), Charleroi (201 373), Liege (185 574) a Brugy (117 351). Viac ako 60 percent obyvateľov v krajine hovorí po holandsky, 32 percent francúzsky a 1 percento používa nemčinu. Brusel je oficiálne dvojjazyčný (holandsko - francúzsky) a žije v ňom približne 8 % obyvateľov. Po získaní samostatnosti sa Brusel zmenil z holandsky hovoriaceho mesta na francúzske, keďže jedinou oficiálnou rečou bola francúzština. Dnes je viac ako 85 % jeho obyvateľov frankofónnych. Flámčina ako aj belgická francúzština sa v detailoch líšia od spisovnej holandčiny a francúzštiny. Veľa ľudí rozpráva aj dialektmi flámčiny a vo Valónsku sa používajú dialekty francúzštiny Limburština a Pikardština.
Sekulárna ústava zabezpečuje slobodu vierovyznania a vláda rešpektuje toto právo aj v praxi. Podľa štúdia z roku 2001 približne 47 % Belgičanov udáva katolícke vierovyznanie. Komunita moslimov má 3,5 %-né zastúpenie. Od získania nezávislosti mal katolicizmus silné postavenie v politickom vývoji krajiny cez kresťansko - demokratické strany. Toto pôsobenie bolo čiastočne kompenzované voľnomyšlienkárskymi a slobodomurárskymi hnutiami. Veľká väčšina Belgičanov sú Flámi a Valóni. Spolu tvoria okolo 85 % obyvateľstva. Ďalšie etnické skupiny z Európy sú Taliani, Francúzi a Nemci s 11,1 %. Severoafrickí imigranti, najmä Arabi z Maroka a Alžírska a tiež Turci tvoria 3 % celkovej populácie. Odhaduje sa, že 98 % ľudí je gramotných. Vzdelanie je povinné od 6 do 18 rokov, ale veľa Belgičanov študuje až do 23 rokov. Podľa OECD malo Belgicko v roku 1999 3. najvyšší počet 18 - 21 ročných so stredoškolským vzdelaním (42%). Napriek tomu však stúpa počet ľudí s funkčnou negramotnosťou.
Kultúrny život v Belgicku sa vždy sústreďoval okolo každej komunity. Spoločné znaky sú menej dôležité, pretože neexistujú spoločné univerzity, žiadne spoločné médiá, vedecké a kultúrne inštitúcie, kde by boli obidve hlavné komunity zastúpené. Napriek týmto rozdielnostiam, Belgicko je dobre známe svojim výtvarným umením a architektúrou. Región dnešného Belgicka bol územím významných umeleckých hnutí, ktoré mali významný vplyv na európske umenie. Z maliarov medzi najznámejších patria Flámi Pieter Brueghel starší (1525 – 1569), Peter Paul Rubens (1577 – 1640), surrealista René Magritte (1898 – 1867), skladateľ César Franck (1822 – 1890) a architekt Henry van de Velde (1863 – 1957).